GEODETICKÁ KANCELÁRIA
KOMÁRNO

Pod pojmom vytýčenie hranice pozemku rozumieme prenesenie stavu, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností, do terénu, teda vlastne ide o vyznačenie polohy jednotlivých bodov hranice pozemku v teréne. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho, v skutočnosti je to veľmi zložitý a komplexný proces. V nasledujúcich riadkoch si teda povieme, prečo nevytyčovať hranicu pozemku svojpomocne, ale radšej to zveriť do rúk geodeta, ktorý je na to odborníkom.
Problémy, ktoré môžu nastať
Bežný vlastník sa vo väčšine prípadov nevie dostať k vektorovej katastrálnej mape, ktorú spravujú Katastrálne odbory OÚ. Vie si ju iba pozrieť na webovom portáli, akým je napríklad Mapový klient ZBGIS. Tento portál však v súčasnosti ponúka možnosť zistenia súradníc z katastrálnej mapy alebo funkciu merania dĺžok.
Mapový klient ZBGIS
Tu môže nastať prvý problém. Tento portál zobrazuje výsledky (či už súradnice alebo dĺžky) iba s presnosťou na celé metre.
Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že v katastri nehnuteľností sa v súčasnosti pracuje s vysokou presnosťou niekoľkých centimetrov. Preto, ak by boli hranice pozemkov vytýčené pomocou dĺžok od známych polohopisných prvkov (napr. rohov budov), ktoré boli namerané na portáli MK ZBGIS, vytýčenie pozemku by bolo veľmi nepresné a v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k právnym sporom.
Šikmé dĺžky
Ďalší problém môže nastať v kopcovitých oblastiach. Ak by totiž vlastníci aj mali k dispozícii presnú vektorovú katastrálnu mapu, resp. iné podklady (napr. staršie geometrické plány), v ktorých sú uvedené presné rozmery pozemku, mnoho z nich si neuvedomí, že v týchto podkladoch nie sú uvedené dĺžky namerané v teréne (tzv. šikmé dĺžky), ale tieto dĺžky sú premietnuté do roviny kartografického zobrazenia, teda sú to dĺžky vodorovné. Vodorovná dĺžka je odvesnou v pravouhlom trojuholníku vodorovná dĺžka-šikmá dĺžka-prevýšenie.

Problém tu nastáva najmä v kopcovitých oblastiach, kedy je uhol medzi terénom a vodorovnou rovinou veľký, teda aj rozdiel medzi vodorovnou dĺžkou (odvesna) a šikmou dĺžkou (prepona) môže dosiahnuť hodnoty až niekoľko desiatok centimetrov, pri väčších dĺžkach dokonca až niekoľko metrov. Ak by teda bola vytýčená dĺžka z určitých podkladov rovnobežne s terénom, došlo by tu k skresleniu, a tým pádom nesprávnemu vytýčeniu hranice.
Identifikácia lomových bodov

Ďalší problém môže nastať aj pri nesprávnej identifikácii lomového bodu hranice v mape. Tieto mapy boli väčšinou vyhotovované v mierke 1 : 2880, čo sa odvíjalo od vtedajších používaných siahových mier. V praxi to znamená, že 1 mm na mape je 2,88 m v teréne. Zjednodušenie priebehu hranice, v starej mape, vyhotovenej v mierke 1 : 2880, hranica prebiehala po stene domu, keďže mierne odsadenie stavby od hranice nebolo možné zobraziť. V súčasnosti však dokážeme zobraziť aj veľmi malé detaily, ako je napríklad toto odsadenie domu od hranice.

Správny priebeh hranice však vie posúdiť väčšinou iba skúsený geodet. Ak by bol priebeh hranice posúdený nesprávne v teréne na základe tohto zjednodušenia zobrazenia stavby a od tejto stavby by bolo následne realizované vytýčenie inej hranice, toto vytýčenie by bolo v konečnom dôsledku opäť nesprávne.
Správne vytýčenie hranice pozemku
Na základe vyššie uvedených poznatkov preto neodporúčame, aby bola hranica pozemku vytyčovaná svojpomocne, pretože by to v konečnom dôsledku mohlo viesť k veľkým nepríjemnostiam, v horšom prípade aj k dlhotrvajúcim súdnym sporom. Najistejšie je, ak bude vytyčovanie pozemku

realizovať geodet, ktorý je odborníkom v tejto oblasti, a taktiež má prístup aj ku všetkým dostupným podkladom z dokumentácie katastra nehnuteľností, ku ktorým sa bežný vlastník nedostane. Na vašu žiadosť je možné vytýčenie zrealizovať aj oficiálnou cestou s prizvaním všetkých dotknutých osôb, ktoré sa môžu k vytýčeniu vyjadriť. Geodet následne vyhotoví vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení, ktoré odovzdá do dokumentácie katastra nehnuteľností.

Stavebníci, ktorí po 1.júli 2015 požiadajú o vydanie súpisného a orientačného čísla stavbe (novostavby, čierne stavby ktoré sú predmetom legalizácie a ostatné stavby bez súpisného, alebo orientačného čísla), sú povinní k žiadosti pripojiť novú prílohu a to zameranie adresného bodu v listinnej forme pre potreby informačného systému verejnej správy registra adries, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra SR.

#adresnybod #supisnecislo

Čo k tomu potrebujem ?

Vytýčenie resp. osadenie stavby na pozemok je geodetický úkon, ktorým sa prenesie naprojektovaný tvar a rozmer stavby na váš pozemok.

Geodet k tomuto úkonu potrebuje:

1.) Projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní“ najlepšie v elektronickej forme vo formáte DWG, alebo aspoň PDF. Stačí pôdorys základov a 1. nadzemného podlažia.

2.) Situačný výkres stavby, z ktorého jednoznačne vyplýva osadenie stavby voči vlastníckej hranici.

3.) Často sa stáva, že situačný výkres stavby nevychádza z presného, či aktuálneho zobrazenia katastrálnej mapy. Takisto časté sú aj disproporcie v kótach medzi situačným výkresom a projektovou dokumentáciou. Aby sa tieto problémy úspešne vyriešili, potrebuje mať geodet tieto dokumentácie k dispozícii v určitom predstihu (aspoň 1-2 dni) pred samotným vytýčením v teréne. Vtedy môže prípadné (ale veľmi časté) nezrovnalosti vyriešiť v súčinnosti s objednávateľom a projektantom tak,aby bola stavba vytýčená v súlade s projektom a stavebným povolením.

Adresný bod je vlastne vchod do domu vyjadrený v priestorových súradniciach geodetického referenčného systému. A áno ku kolaudácii ho potrebujete. S účinnosťou od 1.júla 2015 platí Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 142/2015, ktorou sa vykonáva zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries. Čiže k úspešnému zápisu skolaudovanej stavby potrebujete od geodeta od 1.júla aj adresný bod, ktorý odovzdáte na príslušnom úrade pri vybavovaní súpisného čísla.

Stavebný úrad, resp. okresný úrad v sídle kraja určí primeranú lehotu na odstránenie stavby, podmienky, ktoré treba dodržať, a výšku zábezpeky ako predbežné náklady na odstránenie stavby. Ak niekto nezaplatí kauciu, bude to trestný čin.

Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/7846118/stavebny-zakon-uklada-sankcie-pre-fyzicke-osoby-az-do-30-tisic-eur.html#ixzz3cRwbGKCO

Každá čierna stavba, ktorá sa postaví od júla budúceho roku, by sa mala zbúrať. O zlegalizovanie chatrčí v osadách však môžu žiadať ešte roky.

Čierne stavby zmiznú z povrchu zemského. To sľuboval už dávnejšie štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko. Predpokladal, že sa stanú minulosťou po prijatí nového stavebného zákona, ktorý vláda chystá už od roku 2012.

Keď ho v roku 2013 predstavili verejnosti, písalo sa v ňom, že provizórne obydlia rómskej menšiny, ale aj honosné sídla, ktoré vznikli nelegálne, dostanú iba rok na to, aby ich ich majitelia dodatočne zlegalizovali.

V stredu vláda schválila nový stavebný zákon, ktorý nahradí 40-ročnú platnú úpravu. Ešte tento týždeň pôjde do parlamentu.

Ak ho poslanci nezmenia, mal by platiť v podobe, v akej ho schválila vláda. Pozrite sa, aká budúcnosť čaká čierne stavby a čo ešte sa má od júla budúceho roku zmeniť.

1. Staré čierne stavby majú čas

Ten, kto si postaví čiernu stavbu po tom, keď začne platiť nový stavebný poriadok, ju bude musieť zbúrať. Žiadne dodatočné povolenie už nebude možné.

Ak štát či samospráva nebude vedieť zistiť, kto vlastní stavbu či pozemok, na ktorom čierna stavba stojí, v konaní ho nechajú zastúpiť a stavbu aj tak zbúrajú.

Tí, ktorí už dnes majú postavené čierne stavby, budú mať čas do júla 2019, aby požiadali o ich dodatočné zlegalizovanie. Potom sa rozhodne, či sa im to umožní, alebo sa stavba zbúra.

Štát pridal ďalších päť rokov k dobru na očistenie takýchto stavieb pre prípady, že sa majiteľ neozve a bude ich riešiť stavebný úrad sám. Posledný termín na dodatočnú legalizáciu by tak mal uplynúť v roku 2024.

Toto by sa malo týkať majiteľov honosných nelegálnych sídiel.

Výnimku však v tomto smere majú dostať obce, v ktorých sú aj spomínané rómske osady. Tu štát prižmúril oko a prepísal zákon tak, že trojročná lehota začne plynúť až po tom, ako bude mať tá – ktorá obec schválený územný plán.

2. Územný plán pre každú obec

Dnes musia mať územný plán iba tie obce, ktoré majú viac než 2000 obyvateľov. Preto ho má len necelá polovica z takmer 3000 obcí.

Po novom ho už budú musieť mať všetky obce. Dostanú však na to čas. Napríklad tie, ktoré majú viac ako 1000 obyvateľov, ho majú mať do konca roku 2023.

Zákon ráta aj s tým, že malé obce s menej ako 500 obyvateľmi musia mať plán do konca roku 2037. O legalizáciu tamojších príbytkov tak možno žiadať aj v roku 2039, ak pôjde o obec, ktorá využije celý časový fond na schválenie územného plánu.

Ministerstvo dopravy predpokladá, že problém s osadami majú hlavne menšie obce, ktoré doposiaľ územný plán nemali.

3. Povedia, čo so sociálne odkázanými?

Je namieste búrať nelegálne stavby, ktoré sú “okatým prejavom bohatstva ľudí, ktorí ignorujú zákon, lebo si to môžu dovoliť”, súhlasí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Upozorňuje však, že pred búraním chatŕč v rómskych osadách či nelegálnych príbytkov iných chudobných ľudí, sa treba zamyslieť.

Takíto ľudia totiž, na rozdiel od bohatšieho majiteľa nelegálnej stavby, skončia po zbúraní čiernej stavby na ulici. Inak povedané, keby štát začal nové nelegálne stavby búrať, treba povedať aj čo s ľuďmi, ktorí si ich aj po júli budúceho roka postavia a tiež čo urobiť, keď uplynú aj posledné termíny na povolenie starých stavieb.

“Tempo výstavby alternatívnych bytov je také nízke, že nezachytáva demografiu osád,” hovorí Oravec.

4. Menej úradov, viac informácií

Stavebný úrad už nebude predstavovať každá jedna obec, aj keď viaceré kompetencie im zostanú. Výkon stavebného úradu sa presunie na vybrané obce. Namiesto dnešných 2927 stavebných úradov tak vznikne 302 stavebných obvodov.

Republiková únia zamestnávateľov žiadala, aby niektoré ich kompetencie spadli pod štát, pretože pri obciach videli riziko korupcie. Ministerstvo dopravy, ktoré zastrešuje aj výstavbu, však k takejto zmene nepresvedčila.

Podľa právnika spolupracujúceho s Via Juris Imricha Vozára mali niektoré kompetencie podľa pôvodných ministerských plánov prejsť z rúk samosprávy do rúk štátu. “Ako keby mali mať štátne orgány väčšie možnosti zasahovať do tvorby územného plánu a hovoriť obci alebo samospráve, čo si kde majú vo svojom území do budúcna naplánovať. To bola jedna z vecí, kde sa nám podarilo dosiahnuť zachovanie súčasného stavu a v niektorých prípadoch aj zlepšenie,” popisuje Vozár.

Vozár je spokojný aj s tým, že niektoré informácie už nebude stačiť vyvesiť na úradnej tabuli či na webe samosprávy. Ten, kto sa aktívne zaujíma napríklad o plánovanú výstavbu skládky, by mal zase dostávať informácie o jej povoľovaní rovno poštou.

5. Stavba domu sa má zrýchliť

Viac na https://dennikn.sk/144537/buduce-cierne-stavby-zburaju-tie-ktore-uz-stoja-dostanu-cas/

Závisí od viacerých faktorov. Cena sa odvíja od tzv.merných jednotiek (MJ). Minimálna sadzba pri geometrických plánov sú 2 MJ. Ak potrebujete zamerať stavbu (rod.dom, prístavbu, inú stavbu, atď.) sa vždy rátajú minimálne 2 MJ. Jednoducho, či je stavba malá,alebo veľká, výpočty a meranie stavby je obsahovo a pracne takmer totožná. Treba si uvedomiť, že geodet nezameria len stavbu, ale podľa zákona musí zamerať a prekontrolovať aj pozemok a susedné parcely. Klient vidí, vždy len výsledok, čo je zvyčajne jedna A4. Treba si uvedomiť, že aj teória relativity vyzerá jednoducho, E=mc2, ale Einstein na nej pracoval dlhú dobu. Na to, aby bol dokument, čiže geometrický plán úradne overený treba postupovať podľa zákona, niekoľkých neustále sa meniacich usmernení a vyhlášok. Výpočty a meranie sú odovzdané katastrálnemu odboru vo forme záznamu podrobného merania zmien, zmena na katastrálnej mape digitálne vo forme tzv. vgi a výkaz výmer v tzv. xml súbore. Ak by toto geodet nesplnil, plán by nebol úradne overený a bol by nepoužiteľný. V priemere sa ceny na zameranie a vypracovanie geometrického plánu bežného rodinného domu pohybujú okolo 250.-euro. V našej geodetickej kancelárii máte v cene aj poradenstvo, ako ďalej postupovať aby bola stavba zapísaná na liste vlastníctva.

V podstate vždy ak nastáva zmena v rámci nehnuteľností (s výnimkou bytov). Ak potrebujete zamerať novopostavenú stavbu, či prístavbu. Ak chcte oddeliť pozemok, ak ho chcete predať,alebo kúpiť. Ak potrebujete majetkoprávne vysporiadať nehnuteľnosť. Ak chcete stavať plot a vytýčiť pozemok.

Geometrický plán je technickým podkladom na právne úkony, keď údaje doterajšieho stavu sú zhodné s údajmi platných výpisov zo správ katastra. Kedy je potrebné dať si vyhotoviť GP ?

1) GP je potrebné si dať vyhotoviť najmä vtedy, ak chcete pozemok rozdeliť. Znamená to, že novým stavom mienite pozemok rozdeliť na dve alebo viacej častí rôzne veľkých a rôzneho tvaru. Vzniká teda oproti doterajšiemu stavu evidovanému na katastrálnej mape zmena. Túto zmenu je potrebné zamerať a vyhotoviť z nej geometrický plán, ktorý je podkladom k následnej úprave vlastníckych vzťahov k novovytvoreným pozemkom.

2) GP potrebujete pri úprave hranice. Dohodnete sa napr. s vlastníkom susedného pozemku, že zmeníte doterajší priebeh vlastníckej hranice. Ten je potrebný zamerať a vyhotoviť GP.

3) pri nehnuteľnostiach, kde obyčajne nie je založený list vlastníctva, je potrebné určiť vlastnícke práva. Sú to obyčajne nehnuteľnosti, ktoré úžívajú iné fyzické alebo právnicke osoby, ale aj vlastník,resp. jeho dedič. Títo obyčajne nevedia lokalizovať a v teréne označiť lomové body konkrétnej nehnuteľnosti. Najčastejšie ide o pôvodné pozemky „pod cestami“, na školských dvoroch, bytovej zástavbe, priemyselných dvoroch…

4) GP je taktiež potrebný pri rozostavanej stavbe, ak chce vlastník rozostavanej stavby brať hypotekárny úver (záložné právo), chce vykonať prevod vlastníckych práv (predaj, darovanie).

5) pri dokončenej stavbe sa vyhotovuje GP ako podklad na vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby, ktorá nie je ešte predmetom evidovania v katastri nehnuteľností.

6) GP sa tiež registrujú zmeny, ak sa prestavujú pôvodné stavby, robia sa prestavby, prístavby a podobne.

7) GP je potrebný aj vtedy, ak sa priznávajú práva k časti nejakej nehnuteľností v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby, ale vlastníka nehnuteľností obmedzujú. Ide obyčajne o priznanie práva prechodu cez pozemok, zriadenie vecného bremena k pozemkom pod zastavanými objektmi, na zriadenie práva uloženia inžinierskych sietí a podobne.

8) GP je potrebný aj vtedy, ak sa majú vymedziť zmeny v poľnohospodárskom a lesnom pôdnom fonde rozdelením mehnuteľností.

9) Ak sa obnovujú pôvodné pozemky alebo len ich častí. Takéto prípady sa najčastejšie vyskytujú na zlúčených pozemkoch v užívaní poľnohospodárskych družstiev a pôvodný vlastník alebo dedič si dá vyhotoviť GP na obnovenie častí alebo celých hraníc pôvodných pozemkov.

10) GP je nevyhnutný aj vtedy, ak sa parcely zlučujú do väčších celkov.

11) Nevyhnutnosť zamerania a vyhotovenia GP je aj pri pozemkových úpravách (ide o zmeny vo väčšom rozsahu a postup upravuje osobitný technický predpis), ďalej je potrebný pri zmene hranice zastavaného územia obce, zmene priebehu hranice katastrálneho územia, hranice obce a okresu. GP potrebujete vždy, ak dochádza ku zmene grafického znázornenia doterajšieho stavu nehnuteľností zobrazených v katastrálnej mape a majú sa meniť aj údaje zo súboru popisných informácií ( čísla parciel, výmer, druhov pozemkov), prípadne sa priznávajú práva k nehnuteľnostiam s vyznačením vecného bremena.

#geometrickyplan

Aký „starý“ môže byť geometrický plán, resp. akú má platnosť, aby ešte mohol byť použiteľný na právne úkony?

Geometrický plán, ktorý bol autorizačne a úradne overený nemá stanovený žiadny časový limit, dokedy sa môže použiť na právne úkony. Jedinou podmienkou pre platnosť a zapísateľnosť geometrického plánu do katastra nehnuteľností a teda aj na váš list vlastníctva je, aby sa od jeho vyhotovenia nezmenil jestvujúci (doterajší) stav katastra nehnuteľností, ktorý je v danom geometrickom pláne vyznačený čiernou farbou.